Masáže pre zdravie a pohodu.

Úvodná stránka>Tibetské spievajúce misy - muzikoterapia.

Tibetské spievajúce misy - muzikoterapia.

15.03.2010 00:48

Úvod alebo zoznámte sa
- Čo sú to tibetské spievajúce misy?
História
- Odkiaľ misy pochádzajú a aké sú staré?
Vzhľad
- Ako misy najčastejšie vyzerajú?
Použitie tibetských mís
- K čomu sa misy používali a používajú?
Zvukové vlastnosti
- Ako sa misy rozeznievajú?
Ako si vybrať svoju misu
Citáty slavnych
Terapeutické využitie

Čo sú to tibetské spievajúce misy?

Spievajúce misy (tiež známe ako himalájske, rin nebo suzu gongy v Japonsku) sú prastaré kovové hudobné nástroje, ktoré by sa dali priradiť k stojacim zvonom. Sú to zdroje spektra veľmi zosilených alikvótnych tónov. Vydávajú okrem nám známych frekvencií aj tie, kotré nám naša hudba neponúka. Vyrábali sa v Tibete, Nepále, Indii, Číne, Japonsku a Kórei. Najznámějším typom mís z oblasti Himálají sú práve „tibetské misy“. Rozoznievajú sa špeciálnym tlkadlom (paličkou) a to buď úderom alebo krúživým pohybom - trením o hranu misky či inými špeciálnymi technikami. Zvukom potom pripomínajú zvon, gong či rezonanciu pohárov. Spev tibetských mís ovplyvňuje stále viac ľudí a „spievajúce misy“ sa začali postupne rozširovať od 60. rokov 20. storočia s hnutím hippie do USA a do celého sveta.

OdkiaĽ misy pochádzajú?

Pôvod spievajúcich mís je nejasný a záhadný. Názory odborníkov sa rôznia, ale väčšina sa prikláňa k šamansko-animistickej tradícii a predbuddhistickému bönskemu náboženstvu, z ktorého sa postupom času vyvinul lamaizmus. Akýsi lama na túto otázku Evrópana odpovedal, že na otázky na pôvod mís by mal odpovedať skôr nejaký bönpa, lebo v samotnom buddhizme sa misy nepoužívali. Jedno tibetské príslovie hovorí: Ten, kto pozná tajomstvo zvuku, pozná tajomstvo vesmíru. Ľudia, ktorí vedeli prostrednictvom zvuku liečiť boli veľmi mocní a vážení.

Ako misy nejčastejšie vyzerajú?

Tieto kruhové kovové nádoby existujú v mnohých rozličných veľkostiach, tvaroch a farbách. Niektoré sú lesklé a hladké, iné matné, niektoré zlatavé, iné s čiernou patinou. Tibetské misy sú matnejšie než misy z Nepálu, ktoré sú zlatavejšie. Mnohé bývajú tiež zdobené, môžu na sebe mať vyryté kruhy, rôzne ornamenty z hviezd, bodiek alebo lístkov. Nepálske misy majú na sebe vyryté znaky nepálskeho písma dévanágrí.

kalendárne misy

Zdobené misy môžu byť tiež „kalendárne“ s dekorativnou rytinou, ktorá predstavuje lunárny alebo jupiterský kalendár. Dnes už nikto presne nevie ako sa tieto misy používali. Je však pravdepodobné, že zvuk misy a niekoľko kvapiek vody v pohybe symbolizovalo nebeské sily a tiež najlepší deň pre použitie misy. Taká misa potom nejlepšie znela vo "svojom" astrologickom dni.

Z čoho a ako sa spievajúce misy vyrábajú?

Podľa tradície sa k výrobe používalo sedmoro kovov, z ktorých každý symbolizoval nejaké nebeské teleso:

Zlato – Slnko
Striebro – Mesiac
Ortuť – Merkúr
Meď – Venuša
Železo – Mars
Cín – Jupiter
Olovo – Saturn

Tibeťania tvrdia, že vo zvuku misy znejú zákony vesmíru. My všetci pochádzame zo Zeme, ktorá je tiež súčásťou vesmíru a tieto zákony pre nás teda platia. V krvi každého z nás koluje niekoľko gramov železa a tak keď zaznie železo v zliatine misy, rezonuje ďalej v našom tele. Zloženie zliatin jednotlivých mís sa však môže líšiť a kovy sú obsiahnuté v rôznom pomere. Tibetské misy vraj obsahujú viac striebra a cínu, takže sú matnejšie, zatiaľ čo misy z Nepálu sú zlatistejšie. Odlišné zloženie rôznych mís možno vysvetliť tiež odlišnými použitými surovinami v jednotlivých oblastiach, ktoré kočovní kovotepci používali. Každý z týchto kovov vydáva iný zvuk a dohromady tak tvoria jedinečný melodický zvuk.

Postup výroby pôvodných mís je zahalený tajomstvom. Je tiež možné, že misy vyrábali sami bönpovia, ktorí boli tak trochu alchymistami a mali znalosti o vlastnostiach jednotlivých kovov a tvaroch nádob. Umenie zpacovania kovov a výrobu zvonov a znejúcich nástrojov ovládali starí Číňania už v 6. stol. pr. n. l.. Napriek tomu že sa misy dnes vyrábajú, vyrobiť tieto nástroje v pôvodnej legendárnej kvalite už nikto nevie. Môžeme sa len pokúsiť ich zrekonštruovať: Rozžhavený kov sa rozlial na plochý kameň a nechal sa schladiť do podoby akéhosi podnosu. Z tohto podnosu sa pomocou úderov palicou postupne vytvoril tvar misky. V materiáli , ktorí bol vystavený veľkému tlaku sa pritom nemohla vyskytnút ani najmenšia prasklinka. Rytiny a ornamenty, ktorými sa niektoré misy zdobili sa do kovu vyrážali. Objednávateľ mohol požadovať určité špecifické vlastnosti ako zvuk, tvar a podobne.

Misy sa odlievajú, alebo vyrábajú ručne – tepaním.

Na čo sa spievajúce misy používali a používajú?

Ak sa spýtate niekoho, kto navštívil Himálaje, alebo priamo nejakého Tibeťana, či počul z nejakého tibetského kláštora zvuky spievajúcich mís alebo či sa „tibetské“ misy používajú ako misy spievajúce, dostanete vždy zápornú odpoveď. Podľa jednej teórie boli misy posvätnými predmetmi, ktoré vraj používali v Tibete len majstri zvuku pri tajných rituáloch a to len v soukromí. Ukladali sa do nich obete božstvám, ktoré museli byť vyladené na správnu frekvenciu a tak boli používáné tieto znejúce nádoby.

šamanizmus

Prakticky každé náboženstvo používa zvuk ako prostriedok k dosiahnutiu zmenených stavov mysle. V Tibete sa spievajúce misy používajú už od 3. tisícročia pr. n. l. na liečenie a meditačnú prax pri šamanských obradoch, ako brána do iných svetov. Tibeťania veria, že kto pracuje so spievajúcou misou už nikdy nepríde do pekla. Dnes sa však vo verejných buddhistických obradoch nepoužívajú a tiež nikto neprizná, že by tibetskú misu vlastnil, pretože by mohol byť obvinený zo šamanských praktík.

Vysokohorské oblasti sú chudobné na hlinu, ale bohaté na kovové rudy. Z tohto dôvodu sa misy používali tiež ako nádoby. Z mís sa tiež so stravou dostalo do tela aj potrebné množstvo minerálov a kovov v stopovom množstve.

Dnes sa misy hojne využívajú k relaxácii, meditácii a k terapeutickým účelom. Ich zvuk a rezonancia pôsobí na naše enegertické centrá – čakry a pomáha ich aktivácii a harmonizácii.

Ako sa spievajúce misy rozoznievajú?

Každý atom bez prestávky spieva svoju pieseň, a to je ten tón, ktorý vytvára jemnejšie alebo hustejšie formy väčšej alebo menšej hustoty.
Láma Góvinda

Spievajúce misy sa rozoznievajú rôznymi postupmi:

Gong

Jedným spôsobom je používať misu ako gong. Najskôr budete potrebovať paličku. Veľkosť závisí na veľkosti misy, na ktorú budete hrať. Paličky bývajú drevené s plsteným, vlneným, korkovým, filcovým, povrázkovým alebo dreveným zakončením. Každá jednotlivá misa má špecifické požiadavky na veľkosť a tvrdosť paličky. Pravidlom býva, že velké paličky sa lepšie uplatnia u väčších mís, malé zas u menších.

Pokiaľ radi experimentujete, môžete hrať na misu prakticky čímkoľvek. Podľa tibetských mníchov, dedicov pôvodného šamanského náboženstva bon, ktoré splynulo s buddhizmom, vydávajú zvuk všetky bytosti a všetky veci, dokonca i tie, ktoré zdanlivo nemajú dušu.

Trenie o okraj

Iným spôsobom je trieť okraj misky paličkou. Výsledkom je potom prenikavý jasný tón, ktorý vychádza akoby zo všetkých strán a ktorý získava stále na hlasitosti. Tento spôsob hry je podľa odborníkov práve ten, ktorý používali dávny himalájsky šamani pri svojich rituáloch. Platí tu, že čím je palička tenšia, tým vyššie melódie vyludzuje. Môže sa stáť, že pri trení dôjde k veľmi silným vibráciám a poskakovanie po hrane misky, ktoré je doprevádzané nežiadúcim brnkavým zvukom. Riešením je potom použitie hrubšej paličky alebo väčším prítlakom k okraju misky a ľahkým otáčaním.

“tam a späť“

Táto metóda je obzvlášť vhodná pre prácu s väčšími misami. Neni totiž nutné trieť paličkou po celom obvode misy – stačí keď prechádzame po kratšom úseku tam a späť.

Na výsledný tón má potom vplyv aj rýchlosť a sila prítlaku, tvar misy a hrúbka stien. Pokiaľ sa pri trení ozve prenikavý piskľavý tón, znamená to, že sa prejavila jedna z harmonií. Zvuk kontaktu kovu s drevom je možné zredukovať napríklad oblepením paličky priehľadnou lepiacou páskou. Zvuk je ovplyvnený tvarom a hrúbkou materiálu rovnako ako hrúbkou a tvarom hrany misy, pričom na farbe nezáleží.

Špeciálne techniky:

Na tibetske misy možno hrať aj napríklad pomocou sláčika. Touto technikou môže misa vyprodukovať veľmi široké frekvenčné spektrum s niekoľkými vrstvami alikvótnych tónov. Vždy pravdaže záleží na miere koncentrácie a umení hráča samotného.

Ako na nás hudba mís pôsobí?

Každý zvuk je hudba.
Každá hudba je mantra.
Mantra je základ všetkého zvuku.
Indické porekadlo

Tibetské misy uvolňujú, odstraňujú stres, vyrovnávajú mozgové hemisféry, harmonizujú čakry, dokážu navodiť stav tranzu, čistia vnímanie a myslenie, podporujú intuíciu podporujú meditáciu, posilujú afirmácie, čistia a nabíjajú vodu, polodrahokamy, liečivé byliny, sviečky, runy, amulety, pomáhajú pri umieraní a posilujú komunikáciu s duchovnom a rituálmi.

Zvuk tibetských mís má nepopirateľný liečebný účinok. Zvukom mís sa väčšinou cítia byť oslovení aj ľudia, ktorí ho počujú prvý krát. Zvuk tibetských mís má tiež vplyv na našu mozgovoú aktivitu – synchronizuje mozgové vlny a hemisféry a navodzuje kľud. Podľa určitých teorií ich neurčité frekvencie, plné alikvótnych tónov pomáhajú telu a jednotlivým orgánom nájsť prirodzenú rovnováhu.

Ako tibetské misy znejú?

Podľa Tibeťanov vytvára zvuk hudobných nástrojov protipól k vnútorným zvukom nášho tela. Pokiaľ eliminujete všetky okolité zvuky, budete počuť šumenie krvi, tep svojho srdca a skúsení mnísi a jogíni dokonca dokážu počuť aj vibrácie jednotlivých orgánov a procesov svojich tiel. V tibetskej hudobnej teórii sú popisované spevné, tlčivé, vreštivé, pichľavé a ohlušujúce zvuky.

V roku 1983 sa uskutočnil divadelný projekt nazvaný Počuteľná cesta telom, pri ktorom skupina hercov a hudobníkov reprodukovala a zosilovala zvuky srdca a obehu krvi. Symfónia zvukov sa veľmi podobala zvukom tibetského chrámového orchestra.

Ako počúvať?

Tibetské spievajúce misy sú nástroje, ktoré ponúkajú nedozierne možnosti neustáleho objavovania a experimentovania.

Pri počúvaní sa treba najprv uvoľniť a v kľude posadiť. Misu uchopíme do dlane alebo ju položíme na nejakú nešmýkavú podložku. Potom naslúchajte jej rezonovaniu so zavretými očami. Začneme tým, že budeme vnímať zvuk ako celok. Keď sa cítite hudbou celkom preniknutý, môžete začať počúvať viac analitycky. Pri tomto skúmavejšom počúvaní majte na pamäti, že zvuk má svoj tvar, je trojrozmerný a má podobu vlnovej dĺžky. Príkladom môžu byť napríklad kruhy na vode po hodení predmetu. Rozlišujte jednotlivé tóny, ich vzájomnú súhru, v akom tempe sa navzájom prelínajú. Zvuk je treba vnímať celým svojim telom, nielen ušami. Keď potom zvuk odznie, počúvajte ďalej svojim vnútorným sluchom. Kam sa zvuk vytratil? Ako znie ticho? Ako znie vaše telo?

Ako si misu vybrať?

Najprirodzenejší spôsob ako vybrať je hľadať svoju vlastnú misu. Každá jednotlivá misa znie v rukách rôznych ľudí inak. Niektorým ľuďom misy znejú dlhšie, iným rýchlo zmiznú vyššie tóny a zostanú len tie hlboké. Nehľadajte preto krásne či nepekné zvuky tak ako sme zvyčajne zvynutý z nášho „západného“pohľadu. Hľadajte srdcom, nie hlavou. Tím, ktorí sa chcú spoľahnúť na vlastnú intuíciu, ale niesú si dostatočne istí, môžeme odporučiť nasledujúci postup:

Misu postavte na stôl potiahnutý ubrusom, uterákom alebo na inú mäkkú látku. Dvomi prstami ľavej ruky pridržte misu uprostred dna, aby ste misu udržali na mieste. Potom udrite paličkou na hranu misy a pozorne naslúchajte jej piesni a vibráciám. Pokiaľ pocítite, že vás misa oslovuje a chce sa vám ju bližšie preskúmať, položte si ju na dlaň jednej ruky, napriahnite druhú ruku pred telo a znovu udrite a nechajte dlho znieť. Misa položená na ruku hráča prináša práve ten neopakovateľný zážitok a účinok, pretože prostrednictvom misy do nás prechádzajú vibrácie a tie potom pokračujú v našom tele a vnútorne masírujú naše bunky. Opäť misku udrite a priblížte misu bližšie k svojmu telu.
Pozorne naslúchajte vibráciám a reakciám vášho tela. Kedže je ľudské telo tvorené z 50-60% vodou a tá vedie zvuk trikrát rýchlejšie než vzduch, rozširujú sa vibrácie daľej do celého organizmu. Výsledkom je akási masáž buniek zvnútra. Tibeťania hovoria: Počúvaj zvuk misy a keď prestane, počúvaj daľej.
Najprv priložte misu k oblasti tretej čakry, teda do úrovne pupku asi 2 prsty pod pupkom. Je to oblasť, z ktorej vychádza z nášho tela emočná energia, takže nám môže poslúžiť ako dobrý intuitívny pomocník. Nepočúvajte zvuk misy ale sústredťe sa teraz na vibrácie vo vašom tele a či ste s misou v harmónii. Nepočúvajte ušami ale srdcom. Pokiaľ pocítite sebamenší náznak nesúladu, potom táto misa pre vás neni vhodná.
Opäť udrite do misky a zdvihnite ju vyššie k srdečnej čakre – teda medzi prsia vo výške srdca. Srdečná čakra je emočné energetické centrum, centrum empatie, súcitu a porozumenia. Tu sa zastavte a opäť nechajte rezonovať.
Ak ste nepocítili žiadne negativne reakcie, opakujte celý postup. Misu pozdvihnite k ľahko vysunutej brade a pomaly pokračujte ku koreňu nosa.
Ak ste postupovali podľa zmieneného návodu a nechali sa viezť vlastným srdcom a intuíciou, máte veľkú nádej, že kúpite misu, ktorá bude s vami v harmonickom vzťahu.

Povedali o misách:

Joska Soos, maďarský šaman žijúci v Antverpách:

„Lama sa ma spýtal na dátum narodenia, potom dlho študoval môj horoskop a potom ma zaviedol do zvláštnej miestnosti, kde bolo niekoľko veľmi staro vyzerajúcich znejúcich mís. Povedal mi, že misy sa používali len pri tajných rituáloch a len tými, ktorí na ne vedeli správne hrať. Mnísi misy používajú len v súkromí, nikdy nie verejne. Ten, kto vedel pracovať so zvukom, mal obrovskoú moc. Mohol astrálne cestovať, komunikovať s duchmi, s podzemnými bytosťami z královstva Agharta a so Šambhalou, pozemským centrom nesmrtelných.“

Lama Lobsang Molam:

„Kedysi mi jeden veľmi starý mních hovoril, že misy prišli z Indie už pred Buddhom, ktorému hovoríme Sabge Wasong. Buddha misku používal na žobranie jedla, my ich dnes používame skôr symbolicky ako prosbu o dosiahnutie buddhovstva.“

Lama Lobsang Leche:

„Piaty dalajláma vybudoval v Drepungu svoj prví kláštorní palác a mal tam veľa mís. Mnísi palácu hovorili tiež Kungar Awa, niečo ako »trón ako znejúca misa«. Ja sám som kedysi videl okolo štyritisíc mníchov hrajúcich na misy behom slávnosti v kláštore Drepung. Keď som bol malý, rrfniši vtedy hovorili o vzácnej zostave siedmych posvätných mís, ktoré boli veľmi cenené a ktoré už nikto nevie vyrobiť. Dodnes, vždy 15. júla, ľudia ten kláštor so vzácnymi misami navštevujú.

Na západe Tibetu, v kláštore Sakya, kde majú aj vzácnu veľkú znejúcu mušľu, hovoria, že ten, kto naslúcha zvuku týchto mís, nikdy nepríde do Naraku (pekla). Hoviria, že každý počuje iný zvuk a že aj vysoký lamovia misy počúvali a hovorili, že tento zvuk je Učenie. A že to Učenie je prenášané zvukom. A že ten zvuk počujú aj buddhovia a vyššie bytosti a ich žiaci, a každý si bere niečo iné. Ani Buddha samotný neučí len slovami. Niekedy učí aj inak. Zvuky mís sú teda tiež jeho učením. Sú jeho energiou.

Väčšina ľudí dnes nvedia získať zo zvuku nič než zvuk. Ale ten, kto dosiahol prázdnoty, samádhí, kto vie meditovať, ten zo zvuku mís celkom iste získáva Učenie.“

Frank Perry:

„V aukcii u Christie's som v roku 1980 kúpil veľmi starobylú misu. Jeden tibetský láma mi potom povedal, že je najmenej 800 rokov stará. Mám podobných mís viac a sú s nimi vždy spojené veľmi spirituálne zážitky. Dokonca mám dojem, že som musel byť tibetským lámom, ktorý žil v 12. stročí a s misami už vtedy pracoval.

A čo sa týkq diskusií, či sa im môže alebo nemôže hovoriť »tibetské«, myslím, že je to zbytočné.- aj dnes sa misy predsa vyrábajú v Bhútáne, a to je z geografického hľadiska územie, ktoré bolo vždy označované ako Tibet, takže sa misám kľudne môže hovoriť tibetské.“

Randal »Rain« Gray :

„Ešte v roku 2001, po dvadsiatich dvoch rokoch pravidelného cestovania po Tibete som objavil zostavu siedmych posvätných a neobyčajne kvalitných, chromaticky ladených znejúcich mís asi z 15, až 17. storočia.“

Geert Verbeke:

„Mám dojem, že znejúce misy dnes nemajú vôbec nič spoločné s tibetskými mníchmi a ich duchovnosťou a že mohli byť celkom kľudne len nádobami na potraviny v ayurvédskej medicíne. Všetko ostatné je turizmus a obchod. Neverte ľuďom, ktorí vám budú nahovárať, že majú niečo spoločného s delfínim vedomím a svätým grálom a podobne. Nič z toho neni dôležité. Dôležitý je náš vlastní vzťah k misám. Nepracujeme s misou, pracujeme so vzťahom ľudí k zvuku mís. Niesme liečitelia ani učitelia.“

John Blofeld:

„Kovové predmety sa pre Tibet vyrábajú v Nepále, v Derge. Je jasné, že znejúce misy pochádzajú skutočne z Tibetu, nie z Číny alebo Japonska, aj keď tam sa v kláštornej praxi hojne používajú. Väčšina mís, aj tie lacné, ktoré som kúpil na tržniciach produkuje zvláštne hlbinné zvuky napomáhajúce dosiahnutiu posvätných stavov mysle. Preto boli vyrábané.“

Dalajlamův tajomník:

„Misy sú spojené s obradmi Štyroch uctievaní. Sú veľmi staré a pochádzajú z veľmi rannej histórie Tibetu.Bývali uchovávané v kláštoroch. Mnísi síce už dlhšiu dobu misy pri svojich obradoch používajú, ale dost dobre nevedia, prečo a ako pôsobia. Pravdepodobný pôvod mís je spojený so sektou bón (animistická sekta pracujúca veľa s ohňom a kovmi) a kmeňom Newari z oblasti Nepálu: Misy sa používali a používajú pri meditácii. Hovorilo sa, že zvuk misy dokáže obkrúžiť celú Zem a vrátiť se späť do pôvodnej misy, a meditácia s takou misou teda stupeň meditácie rozšíri.“

Terapeutické využitie:

Spievajúce misy sú vďaka nepopirateľnému liečivému vplyvu na človeka stále viac využívané ako terapeutické nástroje. Napríklad v niektorých nemocniciach v USA sa s úspechom používajú vibrácie tibetských mís k rýchlejšiemu rastu zlomených kostí. Učenie bön uvádza tisíc typov terapeutického využitia zvuku. Dnes sa hudba využíva v mnohých terapeutických metodách, len namátkou muzikoterapia, meditácia, biofeedback, jóga. Tieto kovové nástroje, produkujúce dlhé rady zosilených alikvótnych tónov, ktoré nám poskytujú potrebné frekvencie, ktoré nám naša hudba bežne neponúka.

Naša hudba a hudba mís:

Naša západná hudba je príliš složitá, rýchla, rytmicky nepravidelná, krátka, frekvenčne chudobná, vyvoláva skôr negativne emócie a je jej veľmi veľa.

Bunky potrebujú pre svoje vyladenie určitú dobu, čo potvrdili aj mnohé merania. Dnešné rýchlo sa meniace akordy neposkytujú bunkám dostatok času pre svoju harmonizáciu. Naviac současná hudba energiu buniek skôr vybíja.

Merania ukázali, že nejlepšie uvolňuje a harmonizuje telesné a duševné pochody hudba v tempe okolo 60 cyklov, čo zodpovedá priemernej kľudovej tepovej frekvencii ľudského srdca. Hudba pod touto hranicou významne ovplyvňuje produkciu mozgových vĺn alfa, šamanská hudba dokonca aj vĺn théta. Naša súdobá hudba má příliš rýchly rytmus, a to okolo 120. Dnešná hudba je tiež príliš rytmicky pravidelná. Už málo sa stretávame s nepravidelnými rytmami, ktoré skôr zodpovedajú našej prirodzenosti. Veď aj naše srdce bije do istej mieri nepravidelne.

Koncom 16. storočia belgický zbormajster Adrian Willaert preorganizoval do tej doby používaný systém prirodzeného ladenia na systém pravidelný – temperované ladenie. Aby pianino ladilo so všetkými ostatnými nástrojmi rozdelila sa stupnica na 12 rovnakých intervalov. Intervaly medzi jednotlivými tónami boli takto umelo skrátené. Toto preladenie malo však zásadní vplyv na liečivý potenciál hudby a preto dnešná hudba nelieči.

Naša hudba je tiež akosi frekvenčne nedostatočná. Západní systém rozlišuje medzi dvomi notami len jeden poltón, zatiaľčo napríklad hudba indická pozná štyri štvrťtóny. Najnižšia nota, ktorá sa dá zahráť na piáne má frekvenciu 27,5 Hz a najvyššia 4186,5 Hz. Frekvencie nižšie ako 20 Hz síce nepočujeme ale cítime ich.