Tradičná čínska medicína (tčm) má dlhé dejiny so začiatkami v mladšej dobe kamennej. Na začiatku to bola kombinácia tlaku a masáže na jednotlivé časti tela a skúsenosť ukázala, že takýmto kontaktom sa pomohlo pri bolestivých stavoch, čím vznikol základ liečiteľstva, akupresúry.  

Akupresúra je používaná dodnes, lebo má viacero výhod: keď nemáme po ruke ihly, nemôžeme porušiť kožný povrch alebo pre možnosť domáceho využitia. V rámci tejto techniky používame na dlhodobejšiu aplikáciu prilepenie kovových drobných útvarov (guličky, štvorčeky), či rozličných druhov korenín s liečivým efektom.

Po objavení ohňa vznikla Moxibúcia (nahrievanie). Teplo má dobrú schopnosť prenikať do hĺbky, je príjemné, uvoľňujúce, pomáha pri bolestiach a o to viac, keď sa aplikuje na akupunktúrnych bodoch. Vata sušenej paliny (moxa) je výhodná, pretože nezhorí rýchlo plameňom, ale tvorí teplo, ktorého sila žiaru je vyvážená. Moxa je vyrábaná v rozličných tvaroch, podľa potrieb použitia. Prikladá sa priamo na ihlu alebo s malým odstupom od kožného povrchu sa nahrieva akupunktúrny bod.

Metóda prikladania baniek, Bankovanie je ďalšou súčasťou tradičnej čínskej medicíny.

Najneskôr vznikli prvé kostené ihly a dali základ akupunktúry. Akupunktúra má prepracovaný aj teoretický systém. Prvé poznatky sú uvedené v najstaršom diele tčm: „Vnútorná kniha Žltého cisára“. Akupunktúra je dnes používaná asi v 100 krajinách sveta a je súčasťou celosvetovej medicíny. Dnes sa používajú kovové jemné ihly, v Európe najčastejšie jednorázové, sterilné. Doplnkovo akupunktúra využíva na stimuláciu akupunktúrnych bodov aj kladivko, ktoré má viacero kovových hrotov.
Podľa miesta stimulácie rozlišujeme akupunktúru: telovú, ušnú, skalpu – vo vlasatej časti hlavy, spánkovú ( využíva mikrosystém spánkov), akupunktúru brušnú, nosa, dlaní a chodidiel, sujok atd.
Pri rešpektovaní správneho napichnutia bodu cíti pacient, že bol zasiahnutý zvláštny bod v jeho tele a vzniká (pocit deqi) znecitlivenie, brnenie, drevenenie, tlak, ťažoba, pocit rastu, niekto ho vníma aj bolestivo. U pacientov je citlivosť rozličná.
Diagnostické metódy (pozorovanie, sluchom, zrakom, čuchom, anamnéza, pohmat, pulzová diagnostika...) prispejú k správnej diagnóze, a potom sa určujú princípy, metódy liečby a celkový postup.

Prevencia:
a, chrániť sa ešte pred chorobou
b, zabrániť ďalším zmenám pri vzniknutom ochorení.
Základ je naprávať poruchy ešte pred vznikom choroby
Harmonizácia ducha je súčasne aj harmonizáciou tela. Nevyváženosť je jednou z hlavných príčin vzniku ochorení. Emócie účinkujú bezprostredne a nerovnováha umožní vniknutie aj vonkajších škodlivostí.

Telesné cvičenia: primeraný pohyb pomáha udržiavať zdravie ( život je pohyb), zvyšovať obranyschopnosť. Dosahuje sa tak jednota medzi telom a duchom a choroby nevzniknú.
Dosahovanie vyváženosti tela a nepreťažovanie organizmu. V oblastiach stravovania, medzi pohybom a odpočinkom, aktivitou a spánkom. Ich nevyváženosť negatívne vplýva na telo.
Aktivita je fyzická, psychická, pohlavná. Jej nadmernosť poškodí Qi (energiu). Odpočinok, nadmerná pasivita môže tiež byť príčinou vzniku ochorení. Dlhodobé ležanie zraňuje Qi, sedenie svaly (ochabovanie), státie zraňuje kosti a chodenie šľachy. Nadmerné radosti, vášne tiež pôsobia škodlivo a čo je podstatné pre život, vzniká nevyváženosť aktivity a odpočinku a už v 50 roku sú takto postihnutí ľudia predčasne zostarnutí.
Strava: dôležitá je kvalita aj množstvo, ide o základný zdroj doplňovania Qi organizmu. Jemná esencia zo stravy sa generuje na Qi. Poškodená slezina a žalúdok značí poškodený zdroj novej Qi a krvi. Strava vyvážená je bez uprednostňovania niektorej stravy, ani prejedať sa, ani hladovať!
Dôležité je zladenie s ročnými cyklami v prírode, teplotné zmeny ročných období. Zlaďovanie ducha so 4. ročnými obdobiami, napr. na jar ( prvé 3 mesiace roka) sa všetko rodí, rastie, je to fáza vývoja, nárastu: ráno vstať včas, potom sa prechádzať, hýbať sa a to je prispôsobenie sa prírodnej Qi; byť žičlivejší, pozitívnejšie naladený, želať všetko dobré, nezabíjať ani zvieratá, neničiť...V zime znižujeme aktivitu, treba si dopriať viac odpočinku, ísť spať skôr a neskôr vstať, ako slnko vychádza a zapadá, je skrátená svetlá časť dňa, je to obdobie vťahovania, uschovávania, a tak treba aj esenciu Qi chrániť a uschovávať( pri pohybe v zime by sme sa nemali potiť a aj pohlavná aktivita by sa mala utlmiť...)
Indikácie a kontraindikácie akupunktúry:
Indikácie v skratke (podrobnosti sú v zákone MZ): odbor neurológia a rehabilitácia: ochorenie periférnej NS, bolesti, zápaly nervov, neurózy (stavy duševnej slabosti, vegetatívnej nerovnováhy, bolesti..), počiatočné stavy aterosklerózy, únava, slabosť; endokrinné poruchy: diabetické problémy, poruchy funkcie ŠŽ, alergické ochorenia: koprivka, senná nádcha..., GIT: poruchy trávenia, bolesti žalúdka, ochorenia svalovo-kĺbového ústrojenstva, vrátane bolestí chrbta.
V tčm je dôležitá diagnóza v poňatí tčm, kde sa akupunktúrou dá pomôcť vhodným výberom akupunktúrnych bodov.
Staré texty hovoria o stavoch, kde je akupunktúra zakázaná: napr. tesne po jedle, pri hladovaní, vyčerpaní, pred a po pohlavnom styku, pred a po požití alkoholu (dnes aj iné omamné látky), s intenzívnou duševnou emóciou ako je strach, des, hnev, rozčúlenie, po cestovaní na dlhé vzdialenosti ( treba počkať niekoľko dní, aby sa vrátila cestou vyčerpaná energia).

Kontraindikácie všeobecné:
•bolesti nejasného pôvodu: nezapadajú ani do bolesti z chladu, vetra, vlhka, lebo nereagujú správne, a hlavne bolesti brucha v puberte, kde je rýchly priebeh procesov a ťažko sa dajú diagnostikovať, aj starší ľudia, ktorí majú dlhodobo mierne bolesti, ktoré sa náhle zvrtnú a proces je často závažný, napr. prasknuté slepé črevo
•dlhodobo sa nelepšiace ťažkosti (max. mesiac, je to relatívne)

Relatívne kontraindikácie:
•miesta s poškodenou pokožkou, porucha výživy kože: vredy predkolenia, miesto opuchov; opatrne pri zápaloch kože napr. ruža, impetigo, vírusové choroby atď
•oslabená imunita a veľmi opatrne treba pristupovať u diabetikov
•poruchy zrážania krvi
•poruchy imunity, napr. počas chemoterapie, rádioterapie,...
•tehotenstvo vyžaduje špecifický prístup, nepichá sa oblasť brucha a krížov a nedoporučujú sa aj silné energetické body: SP 6, LI 4, ST 12, GB 21, BL 67, 60.

Masáže majú účinok na väčšinu častí ľudského organizmu.V prvom rade na kožu,podkožné väzivo,lymfu,svalstvo,nervy,srdce,cievy,dýchací aparát,kĺby,šľachy,samosrejme vnútorné orgány a niektoré žľazy.

Koža pokrýva povrch celého tela.Je to jeden z najdôležitejších ľudských orgánov,najmä prívodom kyslíku a sprostredkovaním styku s okolím.V koži sú umiestnené zmyslové buňky, nervové zakončenia,potné a mazové žľazy.Masážou teda vylúčime z mazových žliaz tuk a kožu tým premastíme.Zvýši sa množstvo vylúčeného potu,zlepší sa prekrvenie a dochádza k odstraňovaniu škodlivím.Pravidelnou masážou sa stáva pokožka vláčnou,je pružnejšia,pevnejšia a nepodlieha toľko tvorbe vrások.

Dochádza k zrýchleniu odstraňovania prebytočnej vody a škodlivých látok.

Masáž odstraňuje nahromadené škodlivé látky,tuk a vodu.Tie sa v tele usadzujú predovšetkým spôsobenou veľkou námahou alebo naopak nečinnosťou.

Masážou zrýchlime krvný obeh,tým i príjem okysličenej krvi a dôjde k vyplaveniu škodlivých látok.Medzi škodlivé látky,ktoré sa hromadia v kĺboch patrí kysličník uhličitý,kyselina mliečna a kreatinin.

Pravidelnou masážou dochádza k odstráneniu odpadových látok a k prekrveniu.Pri prechode šliach na svaly,čo sú miesta väčšinou zle prekrvené sa objavujú zatvrdliny.Objavujú sa u športovcov, alebo u ľudí,ktorí trpia svalovou nečinnosťou.Bolestivé zatvrdliny znižujú výkon svalov a preto im masážou prinesieme veľkú úľavu.Rovnako tak bolestivý a zdurený sval môžeme jemnou masážou uvoľniť a zrelaxovať.Unavený sval tiež v sebe obsahuje kyselinu mliečnu, kysličník uličitý a kretinin.

Masážou sa uľahčí srdečná práca,prehĺbia sa srdečné sťahy a spomalí sa jeho činnosť.Nezrýchľujeme tepnový obeh.

Lymfou odvádzame odpadové látky,mikroorganické jedy a choroboplodné zárodky.Najviac bývajú postihnuté dolné končatiny.

Prehlbuje sa dýchanie a zvyšuje sa kapacita pľúc.

Účinok sa prejavuje zvýšenou chuťou do jedla,zvyšovaním vylučovania kyseliny soľnej žaludočnou sliznicou a zvýšeným vylučovaním žlče.

Dobre prevedená masáž teda harmonizuje organizmus ako celok a pokiaľ je pravidelná môže podstatnou mierou zlepšiť zdravotný stav.

MUZIKOTERAPIA AKO SÚČASŤ PSYCHOTERAPIE
Soňa Tomašových, Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela v Pezinku

      Začneme netradične - nie všetky zvuky sú pre človeka prínosom. Zvuk je charakterizovaný intenzitou a kmitočtom, pričom zvuky s nepravidelným kmitočtom sa nazývajú hluky a s pravidelným kmitočtom tóny. Práve zmienené hluky a šumy - nehudobné zvuky – pôsobia na ľudský organizmus negatívne. S postupujúcou industrializáciou spoločnosti dochádza k zhusteniu jednotlivých zvukov,  pričom mozog ich nevníma vedome, organizmus ich však registruje, čím vzniká  záťaž vedúca k stresu a napätiu. Postihnutá je pritom nielen nervová sústava, ale celý organizmus. Problémom je, že  človek je schopný prijímať množstvo hluku ako samozrejmosť a navonok ho ignorovať  bez toho, aby si uvedomil, že na neho pôsobí deštruktívnym spôsobom, čo v konečnom dôsledku môže spôsobiť rôzne psychické poruchy.

      Jednou z možností zníženia "akustického smogu" je aj využitie liečivých účinkov hudby. Hudba vedie k prirodzenému posilneniu imunitného systému a jej meditačné, relaxačné i liečivé účinky sú dnes už dokázané a dobre známe. Moderné výskumy potvrdili, že existujú prinajmenšom dva základné druhy zvukov: zvuky, ktoré „vybíjajú”, oslabujú a unavujú poslucháčov  a zvuky, ktoré  „nabíjajú“ a dodávajú energiu. Potvrdilo sa, že mozog musí byť neustále aktivovaný senzorickými podnetmi. Jedna skupina vedcov dokonca preukázala najmenší nutný počet takýchto zmyslových podnetov (najmenej 3 milióny za sekundu, najmenej po štyri a pol hodiny denne).

    Pravidelný nácvik počúvania hudby zlepšuje schopnosť koncentrácie, uľahčuje rozhodovanie, rozvíja tvorivé myslenie, bystrí pamäť a fantáziu. Pravidelné relaxačné cvičenia zmierňujú bolesti hlavy, únavu, podráždenosť, zvyšujú kreativitu a celkovú pracovnú aktivitu. Naučiť sa načúvať hudbu, znamená stať sa vnímavejšími a  vidieť v nových súvislostiach aj každodennú realitu. My ju totiž najskôr „začujeme a uvidíme“ a až vzápätí pochopíme. Načúvanie samo o sebe nie je ťažké, naše uši sú mu k dispozícii priam dvadsaťštyri hodín denne. Nemusíme pritom robiť nič zvláštne – a predsa jeden z najväčších problémov súčasného človeka je, že nedokáže načúvať. Väčšina ľudí si myslí, že každý zvuk, ktorý započujú, je nutné okamžite vyhodnotiť. V skutočnosti však nezaujímajú postoj k počutému, ale len k jeho odrazu od svojho vlastnému názoru. Až keď sa človek naučí počúvať, dovolí zvukom a tónom, aby ním pozvoľna prechádzali a pôsobili na neho, a nie sa od neho iba donekonečna odrážali.

Prvotný účinok

Hudba sa nás dotýka bytostne tak hlboko, ako žiadne iné umenie. Môžeme obdivovať maľbu, grafiku, žasnúť nad nádherou architektúry, premýšľať o invencii literárneho textu, či hĺbke filozofickej úvahy. Z emocionálneho hľadiska nás však nič nezasiahne tak hlboko a okamžite ako hudba. Hudba prináša nový rozmer do života každého, či už je  tvorcom, alebo „len“ poslucháčom. Je nezameniteľnou súčasťou kultúry – pracuje s ňou každé významné náboženstvo, lebo étericky stelesňuje inak nepredstaviteľný duchovný svet a vyjadruje hĺbku ľudských túžob a emócií.

      Hudba nás sprevádza v každodennom živote od rána do noci, takmer všade, kam sa pohneme - duniace rádiá v autách, spievajúce vchody do kaviarní,  rozlieha sa v obchodných domoch, v slúchadlách chodcov.... Nové technické prostriedky prinášajú hudbu kamkoľvek, kde sa žije, baví, ba i pracuje. Najviac poslucháčov sa sústreďuje na jednoduchý rytmus súčasných žánrov, ale neprehliadnuteľným javom je  renesancia folkovej hudby. A svoje verné publikum má našťastie aj vážna hudba, od stredovekých balád a chorálov, cez diela klasikov, až po moderné skladby súčasnosti. To všetko len dosvedčuje silný vplyv hudby na človeka. Tento vplyv existuje odpradávna a preto je logické, že postupom času  sa začal využívať aj cielene. Cielená práca s hudbou  sa nazýva muzikoterapia.

Muzikoterapia (z gréčtiny - moisika - hudba, therapeineio - liečiť)

Muzikoterapia je špeciálna psychoterapeutická metóda, pri ktorej je hudba využívaná aktívnym, alebo pasívnym (receptívnym) spôsobom. Vťahuje človeka do procesu komunikácie, k rozvinutiu ktorej vedú všetky psychoterapeutické techniky. Keďže muzikoterapia je svojím okamžitým účinkom na náladu jednou z najefektnejších neverbálnych techník, môže významne urýchliť celkový terapeutický proces. Zvlášť v strohom nemocničnom prostredí podporuje celkovú psychosomatickú relaxáciu, ktorá  následne pacienta pozitívne aktivuje ku kontaktom s okolím.

Muzikoterapiu možno uplatniť u všetkých vekových kategórií. V Psy- chiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku je muzikoterapia súčasťou programu otvorených psychoterapeutických  a psychosociálnych skupín. Programy muzikoterapie možno rozdeliť na aktívne formy, kedy pacienti sami interpretujú spev a hudbu, alebo formy receptívne, vychádzajúce z počúvania reprodukovanej hudby. Možností využitia hudby v psychoterapii  je veľa - od harmonického rozvoja osobnosti, cez relaxáciu až k liečbe rôznych psychických porúch. Cieľom je doviesť pacientov k hlbším osobným zážitkom a zoznámiť ich s rôznymi možnosťami sebavyjadrenia a komunikácie prostredníctvom hudby, pohybu, rytmu, tanca a spevu. Zároveň  podnecuje ich emocionálne vyjadrenie, rozvíja komunikačné schopnosti, zlepšuje motorickú a intelektuálnu koncentráciu a kompenzuje nedostatok zážitkov počas hospitalizácie. Pracuje sa predovšetkým s  prežívaním hudby, pričom sa využívajú aj relaxačné techniky vedúce  ku koncentrácii a k uvoľneniu, ako aj  imaginácie, ktoré rozvíjajú asociatívnu pamäť.

Receptívna (pasívna) muzikoterapia sa zameriava na počúvanie hudby. Významnou zložkou tohto procesu je samotný nácvik načúvania a vnímania hudby, pričom si pacient všíma svoje vnútorné pocity vyvolané hudobnou ukážkou a má možnosť ich následného spracovania v skupinovej, či individuálnej psychoterapii. Túto metódu možno kombinovať s autogénnym tréningom pri hudbe, relaxačným dýchaním, alebo s použitímtechník práce s energiou tela.

      Aktívna muzikoterapia – znamená aktívnu produkciu „hudby“, alebo jednoducho zvukov. Vytváraním zvukov zapája pacienta do terapeutického procesu, ponúka  mu možnosť sebarealizácie a uvedomovania si vlastnej alebo skupinovej dynamiky. Hudba a rytmus sú v tomto prípade vyjadrovacím prostriedkom, je to ponuka iného než slovného vyjadrenia myšlienok a pocitov. Obsahom aktívnej muzikoterapie sú psychodynamické hry s hudbou, výrazový tanec, hra na telo, rytmické cvičenia, dychové cvičenia, ale aj zameranie pozornosti na prirodzené i umelé zvuky okolitého prostredia. Tento proces rozvíja viaceré zložky osobnosti a prináša nové spôsoby myslenia a uvažovania.

Poznatky z muzikoterapie sa využívajú v ďalších oblastiach psychoterapie a jej techniky možno kombinovať s ďalšími metódami, ako je arteterapia, psychodráma, alebo biblioterapia. Cieľom muzikoterapie je maximálne podporiť celkový terapeutický proces.

Pár slov z histórie

      Hudba a rytmus sa už od nepamäti používali ako liečivé prostriedky. Pôvodne bola hudba chápaná hlavne ako forma komunikácie s nadprirodzenými silami, ako spôsob, ktorým sa ľudia snažili zapôsobiť na bohov a démonov vo svoj prospech, či  prospech svojho kmeňa. Okrem toho bola tiež jedným zo spôsobov boja s chorobami a strachom z nadprirodzených síl. Pri magickom liečení a zaklínaní bol hlavný rytmus vytváraný jednoducho, napríklad tlčením palicou o kameň, alebo o dutý kmeň, pričom sa opakovane menila intenzita a tempo. Mágiu obradu umocňoval šaman emotívnym spevom a v rytme úderov dynamicky strhával k živelnému prejavu  aj ostatných.

„... u prírodných národov hudba bola  – a doposiaľ je - nevyhnutnou súčasťou každodenného bytia,  súčasťou kultúry, magických obradov i liečenia. Hudba či pieseň je u nich vždy funkčná. S jej pomocou bojoval prírodný človek o svoje zdravie, o dobrý lov, o šťastie, o lásku. Je súčasťou rituálov narodenia i smrti, ako aj privolávania slnka, či dažďa. Pieseň, ktorá je súčasťou obradov sa inokedy nespieva. Základným kameňom všetkých rituálov je hudba a tanec. Neexistuje pasívne publikum, tancujú a spievajú všetci. Zlí démoni sú zaháňaní monotónnym spevom, v ktorých sa opakujú krátke intervaly, krátke motívy a vždy sa vracajú do pôvodného tónu. K tomu pripojený rytmicky sa opakujúci tanec vzbudzuje pocity eufórie, extázy, ktorá tu je však nie je spájaná len s obvyklým prežívaním radosti: ide o niečo viac: o stav vytrženia medzi životom a smrťou, o stav medzi božským a ľudským. Iba v tomto stave sa napoja na magické sily, ktoré ovplyvňujú ich životy...“ (Schánilcová – Vodňanská, 1993).

Z primitívnych obradov sa postupne vyvinuli určité rituály, ktoré sa diferencovali vzhľadom k jednotlivým ochoreniam. Každý kmeň si pestoval vlastné osobité rituály odlišné od iných kmeňov v úprimnej viere, že účinne zaháňajú a vyháňajú z tela choroby a zlých duchov. Hudba, rytmus, spev a tanec mali v týchto obradoch náročnú dynamiku (uvádza sa tempo okolo sto úderov za minútu) a niektoré národy mali dokonca pre pojmy hudba, tanec a spev len jeden jediný výraz. Keď Indiáni kmeňa Wallawalla ochoreli, spievali až niekoľko hodín denne. U  kmeňa Ogibwa sedel šaman pri hlave chorého a spieval mu. Rituály mali tak liečebnú, ako aj preventívnu funkciu a v ich moci bolo zahnať zlých duchov a choroby ďaleko za územie kmeňa. Okrem chorôb sa vyháňali aj zlí a neprajní duchovia – napríklad, keď bola slabá úroda, alebo sa rodilo málo detí a kmeňu hrozilo vymretie.

      Rituály prinášali nielen magickú silu, v moci ktorej bolo uzdravenie jednotlivca, či spoločnosti, ale aj zábavu. Prírodné národy totiž zďaleka tak striktne neoddeľovali prvok hry a zábavy od vážneho diania, ako moderné národy. Terapia u nich často spočívala aj vo vytváraní akejsi modelovej situácie, štylizovanej a dramaticky predstavujúcej priebeh choroby a jej postupné liečenie, spejúcej k uzdraveniu pacienta. Ten svojou aktívnou účasťou a hrou jasne v rituáli vyjadril svoju vôľu a túžbu po uzdravení.

      Pôsobením hudby na ľudský organizmus sa zaoberali filozofi už v starovekej Číne, Judei, Egypte, či Grécku. Napríklad Aristoteles pripisoval dórskej hudobnej stupnici duchovnú silu, stupnicu lýdickú považoval za vhodnú pre deti, kým stupnicu frýgickú opisoval ako znepokojujúcu a vyčerpávajúcu. Opojná a nebezpečná sa mu zdala dionýzovská hudba. Zaoberal sa i „hudobnou katarziou", čiže psychickým uvoľnením pomocou hudobného prejavu alebo zážitku, ktorý pomocou výbuchu emócií následne spôsobí náhle uvoľnenie psychickej záťaže. V Egypte už tritisíc rokov pred naším letopočtom vozili chorých na loďkách po Níle, pričom im hrali upokojujúcu hudbu na jednoduchých nástrojoch. V Starom zákone (prvá Kniha Kráľov) sa dozvedáme o kráľovi Dávidovi, ktorý spevom a hrou na harfu vyliečil kráľa Saula z trudnomyseľných stavov. V starej Judei používali hudbu  pri liečbe amokov,  ale aj pri záchvatoch epilepsie.

      V 17. a 18. storočí dostala liečba hudbou pomenovanie "iatromusica"; pričom sa už  venovala pozornosť aj somatickým a fyziologickým procesom, ktoré hudobnú percepciu sprevádzali. Nová metóda sa nevídane začala rozvíjať najmä po druhej svetovej vojne a súčasná psychoterapia len potvrdzuje, že ak dostatočne zameriame pozornosť na liečivý účinok hudby,  cielene zvolenú melódiu, či pôsobenie tónov možno vhodne využiť na terapeutický účel.

S vývojom viacerých vedných disciplín sa vedomosti o pôsobení zvuku a hudby na ľudský organizmus postupne dotvárali a v muzikoterapeutických štúdiách sa objavujú nové poznatky,  napr. z neurofyziológie, chémie, biológie a psychológie.

V roku 1948 založil vo Švédsku A. Pontvik školu zameranú na muzikoterapiu. Paralelne vzniká aj jedna z prvých škôl amerických a za ňou potom nasleduje rozvoj mnohých hudobných a  terapeutických teórií a škôl v ďalších štátoch. A napríklad v Anglicku sú bežné časté vystúpenia umelcov v nemocniciach, práve z dôvodu, že hudba a umenie majú silný a blahodárny vplyv tak na psychickú, ako aj somatickú zložku osobnosti.

Ako hudba pôsobí na organizmus

      Počúvanie hudby vyvoláva u človeka určité psychické i somatické procesy. Hudbu vnímame a preciťujeme celým svojím vnútrom a jednotlivé tóny v nás vyvolávajú určité nálady, pocity, afekty, ako i zmeny správania a súčasne ovplyvňujú aj naše najdôležitejšie vegetatívne funkcie. Melódia pôsobí na našu asociatívnu pamäť tak, že tóny jej napomáhajú vybavovať si pamäťové záznamy (engramy), v ktorých je podobný zvuk už raz zachytený. K záznamu sa vzťahuje nejaká emócia. Pokiaľ sa človek dostatočne uvoľní, môže sa u neho dostaviť emócia  spojená s engramom, ktorý práve „vyplával“ na povrch.

Hudba má okrem toho liečivé účinky aj na telesné orgány, čo je tiež vedecky dokázané. Tóny  v určitej melódii stimulujú vegetatívne prejavy organizmu. Zvuk vytvára vibrácie pohybujúce sa vzduchom a ovplyvňuje ľudské telo. Svaly a nervy postihnutej časti tela sa  počas hudby koncentrujú  a relaxujú (v krátkych pauzách v skladbe). Hudbou do tela vchádza energia a ovplyvňuje nervový systém – najviac sluchové nervy. Rytmus hudby je blízky rytmu srdca a srdečnému tepu. Pri srdečných úderoch a pulzovej vlne dochádza k excitácii, po prejdení pulzovej vlny za poklesu tlaku v cievach nastáva relaxácia a upokojenie. Upokojujúce melódie liečia hypertenziu, napätie, kŕče, nespavosť, srdcové ochorenia, a aj bolesti hlavy.

      Pri počúvaní hudby postupuje zvuková informácia do mozgovej kôry cez obe dráhy, pričom v retikulárnej formácii sú vyvolané budivé reakcie, ktoré sa v somatickej sfére prejavujú zmenou svalového napätia a zvýšenou svalovou činnosťou. Pri dynamickej hudbe potom môžeme pozorovať kývanie hlavou, niekedy i celým telom, "bubnovanie" prstami do taktu, či rytmické pohyby nohami  Na organizmus však nepôsobí iba jeden akustický podnet. Človek sa nachádza v mori vibrácií a nie všetky je jeho mozog schopný prostredníctvom sluchu registrovať. Zvuk počujeme v rozmedzí zhruba od 16 Hz do 16 000 Hz, čo je pomerne malá časť celkového zvukového vnímania. Zvukové vlny však pôsobia na celý organizmus a vibrácie dopadajú na bunky celého ľudského tela. Následne sú spracovávané mnohými ďalšími kanálmi, lebo celé ľudské vnímanie je multisenzoriálne. Zvukovú vlnu tak môžu vnímať aj ľudia, ktorí sú znevýhodnení nedoslýchavosťou, hluchotou i hluchoslepotou. Nakoľko sú u nich veľmi rozvinuté ostatné zmysly (najmä hmat), vnímajú dopad zvukovej vlny na celý povrch tela ďaleko intenzívnejšie. Preto je celkom mylná predstava, že s týmito ľuďmi nie je možné pracovať v oblasti terapie hudbou, či tancom. Je známe, že nepočujúci improvizovane tancujú v rytme hudby. Rozkmitané molekuly zvukovej vlny prúdiace vzduchom dopadajú na ich kožný systém. Následné spracovanie v centrálnom nervovom systéme má za následok uvedomenie si vibrácií spojených s rytmom hudby. Rytmus potom môžu vnímať i skrz podlahu bosými chodidlami alebo dlaňami opretými o drevené obloženie stien sály.

Rytmus, pohyb, spev

      Hudba a najmä rytmus ovplyvňujú retikulárnu formáciu, čo následne vedie k budivým reakciám v somatickej oblasti a podporuje pohyb, ktorý je významnou súčasťou muzikoterapeutickej praxe. Možnosť pohybu podľa rytmov hudby vedie k prehĺbeniu vnímania dynamiky  hudby. Ak je hudba dobre zvolená,  podnecuje pohybové aktivity,  motivuje a usmerňuje pohyby celého tela a dochádza k spontánnemu rehabilitačnému účinku. Dochádza k prebudeniu pohyblivosti, postupnému získavaniu skúseností s pohybom, orientáciou, sebadôverou, čo vedie k zlepšeniu kvality života  Takto možno použiť hudobné terapeutické programy i pri ďalších chorobách, napr. pri liečbe Parkinsonovej choroby.

Hudobné aktivity sú už dlhú dobu rozvíjané aj v oblasti logopédie, najmä pri  koktavosti - poruche fluencie, ale i ďalších rečových vád. Mimoriadna pozornosť je v týchto prípadoch venovaná spevu, pretože  pravidelné dýchanie a rytmická zložka piesní pomáha pri zlepšení reči, ale blahodárny vplyv má tiež spontánna  radosť z hudby a spevu, ktorá motivuje k ďalším výkonom. Muzikoterapeut však svoj program musí konzultovať s logopédom, ktorý určí vhodnosť metódy po dôkladnom vyšetrení. Každopádne je dokázané, že terapeutické účinky zvuku a hudby majú svoje oprávnené miesto i v oblasti špeciálnej pedagogiky.

Prežívanie hudby

      Prežívanie hudby podnecuje emocionálnu aktivitu. Hudba preniká oveľa hlbšie do ľudskej psychiky než napríklad hovorené slovo a tým prekračuje hĺbku javov zodpovedajúcich verbálnemu prejavu. Je schopná špecifickým spôsobom komunikovať a vyústiť do silného emocionálneho vyjadrenia, ktoré u poslucháča vyvoláva okamžitú psychickú odozvu. Je vedecky dokázané, že emócie, spôsobené pasívnym (počúvanie) alebo aktívnym (hra na nástroje) kontaktom s hudbou vyvolávajú reakcie, ktoré bezprostredne ovplyvňujú biochemické pochody v ľudskom organizmu. Procesy, ktoré sa pri počúvaní hudby odohrávajú v psychickej a biologickej vrstve organizmu, zasahujú vývojovo najstaršie oblasti mozgovej kôry, tj. thalamus, hypothalamus, limbický systém a retikulárnu formáciu mozgového kmeňa. Pri vytváraní emocionálnych reakcií má dôležitý význam predovšetkým limbický systém, ktorý ovplyvňuje správanie, výstavbu pamäti, osvojovanie nových poznatkov a emocionálnu aktivitu. Čím je emočné pozadie výraznejšie, tým trvalejšie a intenzívnejšie sa ukladajú senzorické informácie do vedomostných vrstiev. Prostredníctvom tohto poznatku sa dá predpokladať, že využitie hudobného diela s vysokým emocionálnym nábojom napomáha aktivácii limbického systému a jeho prepojeniu s dôležitými časťami mozgu, čo má za následok podporu osvojovania si nových poznatkov, činností a vzorov správania v motorickej i psychickej sfére zdravého i postihnutého človeka. Akustické podnety ovplyvňujú aj fyziologické vnemy ako dýchanie alebo pulz, ale rozhodujúca je interakcia medzi psychickým vnímaním a obsahovou vrstvou hudobného diela. Takto vzniknutý dialóg podnecuje psychické zmeny, evokuje bytostné sily, prispieva k tvorivému rozvoju osobnosti vnímateľa a aktivuje pozitívne emócie.

Efekt vplyvu hudby a jej prežívania je samozrejme daný aj individuálnymi rozdielmi medzi ľuďmi. Neexistuje iba jediný a u všetkých rovnaký hudobný zážitok. Avšak všeobecne platí, že postupným prienikom poslucháčovej psychiky do obsahovej vrstvy hudby sa u neho dostavuje umelecký zážitok. Ten následne ovplyvňuje jeho hudobné vedomie i jeho citový a myšlienkový svet.

Využitie  v  psychiatrii

      Dnes je už muzikoterapia bežne používaná v mnohých medicínskych oboroch ako tzv. komplexná metóda, pretože na hudbu reaguje nielen telo, orgány a zmysly, ale   predovšetkým psychika. So zvukmi a tónmi teda rezonuje nielen telo, ale aj – čo je najdôležitejšie – práve duša. Pretože hudba má najsilnejší ohlas práve v ľudskej psychike. Jej liečebné využitie sa preto uplatňuje najmä v psychiatrii a klinickej psychológii, teda v odboroch, ktoré diagnostikujú a liečia duševné poruchy. Hudba má značný vplyv na psychickú rovnováhu človeka a na to, čo na ňom zvonku nevidíme, ale čo ho bolí v jeho duši,  čo kdesi vo vnútri narúša jeho psychiku a navonok sa prejavuje ako choroba.

      Muzikoterapia sa v terapeutickej praxi využíva u širokého spektra psychických porúch  - u pacientov s neurotickými poruchami, poruchami osobnosti,  poruchami príjmu potravy,  u závislých od alkoholu a iných návykových látok, ale aj u pacientov pri doliečovaní psychóz. Zvuk a hudba pôsobia ako vynikajúci neverbálny prostriedok komunikácie s vonkajším prostredím. Napr. závislý pacient má často problémy v komunikácii, ale i problémy s vlastnými emóciami. Nereálne hodnotí minulosť a budúcnosť a má značne oslabenú vôľu. Prostredníctvom rytmu, melódie a harmónie sa aktivuje jeho emocionálne prežívanie, upevňuje sa schopnosť sústredenia a rozvíja sa komunikácia. Pokiaľ ide o schizofréniu – vedomie a intelekt môžu byť u pacienta dobre zachované, deformované je však jeho vnímanie, myslenie a má otupenú afektivitu. Deformované vnímanie seba samého ruší hranicu medzi jeho skutočnosťou a fantáziou. Pravidelný kontakt s hudbou môže u pacienta umocniť jeho konkrétne vnemy. U osôb postihnutých mentálnou retardáciou zasa treba vychádzať z faktu,  že sú postihnuté rozumové funkcie a porušená je aj celková schopnosť koncentrácie, pričom vo sfére citov prevládajú afekty nad emóciami. Napr. mentálna retardácia býva často spojená s niektorými telesnými anomáliami, alebo so zníženou pohybovou obratnosťou . V tomto prípade muzikoterapiou možno  rozvíjať ich sluchové schopnosti, využívať ich záujem o jednotlivé zvuky a tóny a prehlbovať tak ich citové prežívanie. Taktiež možno trénovať rozvoj motoriky a v niektorých prípadoch i koncentrácie. Naviac spoločným faktorom je, že hudba je ideálnym prostriedkom pre uvoľnenie nahromadenej tenzie. Intenzívny hudobný zážitok je často spojený s katarziou, očistným momentom, ktorý má veľký terapeutický účinok.

      Využitie hudby ako komunikačného prostriedku zahrňuje nielen neverbálne formy typicky hudobné, ale i nehudobné formy, medzi ktoré patrí okrem iného aj mimika a gestikulácie. Tieto formy možno považovať za prevažne emocionálne výrazové prejavy, ktoré mnohokrát bývajú diagnosticky cennejšie, než verbálne výpovede. Muzikoterapia je často aj cenným diagnostickým prostriedkom pre terapeuta. Pacient sa v priebehu terapie stáva lepšie "čitateľným" a mnoho väzieb, reakcií a prenosov sa prejaví transparentnejšie. Naviac, práca s asociáciami často terapeutovi sprístupní  obsahy pacientovho nevedomia, ktoré môžu byť  veľmi užitočné pri hľadaní  pôvodu psychickej poruchy. Muzikoterapia je tak po každej stránke obohacujúcou formou psychoterapie, ktorá v interakcii hudby, pacienta a terapeuta otvára komunikačné kanály i regresívne procesy a podporuje  kreativitu a improvizačné schopnosti pacienta.

Výber hudby

      Počúvanie hudby napomáha k celkovej koncentrácii a psychosomatickému vyladeniu človeka. Navonok sa môže zdať, že každý vie, akú hudbu má počúvať, aby sa cítil lepšie, a že si každý sám zvolí hudbu, ktorá mu urobí dobre na duši. Sú však stavy, ktoré potrebujú odbornú radu,  pretože hudba ovplyvňuje celú sféru emócií, ktoré - ako už bolo povedané -  môžu vyvolať rôzne druhy asociácií, reflexií  a spomienok. V procese skupinovej muzikoterapie pacient  prežíva nielen hudbu, ale aj svoje telo, svoje emócie a k tomu interakciu s okolím a celkovú skupinovú dynamiku. Pri výbere treba mať na zreteli – či chceme prioritne vzbudiť emócie a   komunikáciu, alebo navodiť relaxáciu a kompenzovať chýbajúce „dobré“ zážitky. Aj keď jednotlivé ciele navzájom súvisia - hudobná relaxácia a uvoľnenie napomáha všeobecne k lepšej komunikácii  a lepšia komunikácia vedie k spontánnemu a zreteľnejšiemu vyjadrovaniu, čiže ovplyvňuje verbálny a neverbálny prejav -  účinok sa neprejaví v tej istej chvíli, preto treba pri výbere hudby myslieť na to, ktorý prejav podporíme ako prvý. Doporučuje sa postup: relaxácia – emócia - komunikácia. Muzikoterapia prebieha jednak počúvaním nezávislých hudobných diel, alebo aj ako cyklus na seba naväzujúcich celkov.   Pre navodenie relaxácie je vhodné použiť nahrávky inšpirované prírodnými zvukmi.

    Hudbou prestupujú prvky, vyskytujúce sa všade okolo nás: zem sa odráža v bicích nástrojoch, vzduch a priestor vibrujú v dychových nástrojoch, struny umožňujú rozkvitnúť vode a sláčiky zažínajú oheň .

    Na meditáciu sú vhodné organové koncerty (Bach, Haydn), alebo Vivaldiho diela, ale aj klavírne sonáty (Beethoven).  

   Pre vzbudenie emócií sú odporúčané symfónie (Mozart, Beethoven, Brahms, Dvořák, Mahler, Čajkovskij), klavírne koncerty (Chopin), operné predohry (Verdi, Rossini, Puccini), Bolero (Ravel) a pod.

    Pre uvoľnenie, zábavu, či odpočinok sa prehráva aj moderná hudba -  doporučovaný je folk,  country hudba, alebo filmová hudba.

Vzťah terapeut - pacient                                                                                                                               

    Aj keď je hudba samotná ideálnym prostriedkom pre navodenie stavu relaxácie a  účinným prostriedkom na uvoľnenie stresu a napätia, nemožno zabúdať na dôležitú skutočnosť, že efektivita akejkoľvek terapeutickej práce je predovšetkým záležitosťou ľudského vzťahu. Pokiaľ sa odohráva v liečebnom prostredí, ide pri nej aj o vzťah medzi pacientom a terapeutom, o umenie počúvať druhého a poskytnúť mu podporu. Práca muzikoterapeuta si vyžaduje rozmer, ktorý kladie nároky nielen na jeho odbornú erudícia a profesionalitu, ale i na jeho osobnosť. Predpokladom kvalitnej muzikoterapie nie je iba znalosť a využitie hudby, ale celkový odborný, profesionálny prístup k pacientovi. Táto práca teda vyžaduje tak aspoň základné hudobné, ako aj psychoterapeutické vzdelanie.

Použitá literatúra:

Mátejová, Z.: Základy teórie a praxe muzikoterapie. Bratislava, SPN 1993

Šimanovský, Z.: Hry s hudbou a techniky muzikoterapie. Praha, Portál 1998

Zeleiová, J.: Muzikoterapia – dialóg s chvením. Bratislava, Hudobný ústav SAV 2002

Ďalšia odporúčaná literatúra:

Berger, R.: Hudba a pravda. Bratislava, Orman 1997

Kratochvíl, S.: Základy psychoterapie. Praha, Portál 1998

Krbaťa, P.: Psychológia hudby. Prešov, Matúš 1994

Linka, A.: Kapitoly z muzikoterapie. Rosice u Brna, Gloria  1997

Melichar, A.: Hudobná psychológia. Banská Bystrica, PF UMB 1991

Vitálová, Z.: Muzikoterapia. Bratislava, VM - Press 1999

Indikácie:

Účinky:

Kontraindikácie:

• Hemofília (krvácavosť)
• Krehké cievy
• Leukémia a nádory + kontraindikácie z klasickej masáži

Bankovanie môže prebudiť vnútorné pochody a tým aj skryté poruchy. Prevádza sa v liečebných kúrach v počte 6x a max. 10x. Banková masáž sa s veľmi účinným výsledkom dá priradiť k iným druhom masáži.

Chrbtica - strom života ?

Každý mal aspoň raz za život problém s chrbticou. Je to daň, ktorú platíme za vzpriamenú polohu tela. Pomerne málo ľudí si uvedomuje, že blokády v oblasti chrbtice sa nemusia prejavovať len stuhnutým svalstvom a bolesťami chrbta, ale môžu sa podieľať na vzniku celého radu zdravotných ťažkostí.

Podľa názorov ktoré platili v staroveku, chrbtica je sieť kanálov, ktorými sa do tela rozvádza  životná sila. Ak je prúdenie tejto sily obmedzené, vnútorné orgány chradnú a človek ochorie. Preložené do jazyka dnešnej fyziológie – z miechy vychádzajú zväzky nervov, ktoré smerujú k vnútorným orgánom. Poruchy inervácie potom vedú k narušeniu funkcie príslušného orgánu.

Chrbtica môže byť príčinou mnohých ochorení, od problémov zo srdcom, cez dýchacie a tráviace ťažkosti, až k poruchám vylučovacích orgánov. A dokonca, ako dokazuje úspešná metodika známej českej rehabilitačnej sestry Ludmily Mojžíšovej, aj impotencie, alebo ženskej neplodnosti. Preto si zaslúži našu špeciálnu pozornosť. Žiaľ, v skutočnosti jej nevenujeme dostatočnú starostlivosť.

Mnohí vyhľadajú pomoc až potom, keď je už naozaj zle. Sú ľudia, ktorí vtedy automaticky siahnu po tabletkách, mysliac si, že ak odznejú akútne príznaky a bolesť chrbta, všetko je v poriadku. To je ale zväčša  nebezpečný omyl. V Gnostik centre sa neustále stretávam s prípadmi, ktoré sú žalostne zastaralé.

Pritom  už i obyčajná  masáž je jedným z najlepších  a najdostupnejších prostriedkov, ako vzniku problémov v chrbtici predchádzať. Jej preventívne pôsobenie sa však môže prejaviť len keď sa robí pravidelne a najmä, ak sa s ňou začne včas.

Chrbtica si zaslúži aby sme sa o ňu starali, pretože tvorí jeden zo základných pilierov nášho zdravia. Prostriedky sú všeobecne známe. Upraviť pomery na pracovisku tak, aby lepšie vyhovovali ergonomickým požiadavkám, vyvarovať sa chybných pohybových stereotypov a jednostranného zaťažovania, dbať na dostatok pohybu prípadne vhodné kompenzačné cvičenia a správnu životosprávu.

Vo vyspelých krajinách, ku ktorým sa chce rátať aj Slovensko,
si ľudia zodpovednosť za svoje zdravie uvedomujú. U nás sa zatiaľ mnoho ľudí správa tak, akoby sa vlastné zdravie týkalo každého, len práve ich nie.

Jeden môj známy, inak vynikajúci fyzioterapeut, položartom hovorí, že sa k vlastnému chrbtu správame tak macošsky preto, lebo si ho nevidíme. Možno na tom čosi bude, chrbtica sa nám však ohlási  aj sama. Niekedy zjavne, bolesťou a obmedzením pohyblivosti, inokedy skryto a zákerne, v súvislostiach, ktoré by sme na prvý pohľad neočakávali. Nemusí to tak byť. To už ale záleží aj od Vás.

Škola chrbta v kocke

Správna životospráva pre chrbát

Dnes, v uponáhľanej dobe, pribúda bolestí chrbta a ubúda času, aby sme sa im venovali.  O bolestivý chrbát sa pritom treba starať rovnako ako napríklad o boľavý žalúdok.

 
Čo je posturálna životospráva?

Pojem, s ktorým sa často stretávame v odporúčaniach odborníkov, zaoberajúcich sa pohybovým aparátom.

Posturálna životospráva je súbor spôsobov, pokynov a praktických rád, ktoré smerujú:

• k vyváženému zaťažovaniu chrbtice a kĺbov
• ku ekonomizácii svalovej práce
• k znižovaniu bolestí chrbta
• a predovšetkým k zlepšovaniu životného komfortu pri najrôznejších pohybových aktivitách.

Podstatou je strážiť si také držanie chrbta a ostatných kĺbov, aby sme dosahovali vyvážené vzpriamené držanie tela pri minimálnych bolestiach a záťaži chrbtice.

1. Je to jednoduchý návod – všetko „v kocke“ ako sa starať o chrbticu a udržiavať ju funkčnú a zdravú.

2. Uvedomenie si, že chceme dosiahnuť, aby naša chrbtica bola dostatočne stabilná a primerane mobilná.

K tomu je vhodné pracovať v predstave ochrannej zóny „kocky“.

V hornej časti predstavuje oporu bránica, jej protihráčom je funkčné panvové dno, po bokoch trupu spolupracujú priečne a šikmé brušné svaly, vzadu vzpriamovače a stabilizátory chrbta a opornú zónu spredu uzatvárajú brušné svaly. Neoddeliteľnou súčasťou držania tela je aj dýchanie. Bránica plní funkciu pri dýchaní, ale významne sa zúčastňuje aj na správnom držaní tela.

S týmito procesmi úzko súvisia aj ostatné orgány a ich funkcie ako trávenie, vylučovanie, srdcový, pľúcny a cievny systém a iné.

Bolesti chrbtice

Bolesťami chrbtice označujeme ochorenia rôzneho pôvodu, rozsahu, lokalizácie ako aj doby trvania.

Pre svoju častú frekvenciu výskytu predstavujú celospoločenský problém, postihujú ľudí v každom veku s prevahou stredného a vyššieho veku.

Príčina je rôzna:

• v mladšom veku väčšinou deformity chrbtice, preťaženie svalov chrbtice a postihnutie platničiek,
• v strednom veku najmä ochorenia platničiek, reumatické ochorenia, resp. počínajúce degeneratívne zmeny,
• v staršom veku najmä degeneratívne zmeny stavcov, intervertebrálnych kĺbov, zriedkavejšie platničiek.

Netreba zabúdať, že bolesťami v chrbtici sa prejavuje aj veľa ochorení orgánov hrudnej a brušnej dutiny (ochorenia srdca, dýchacích a tráviacich orgánov, ochorenia obličiek a močových ciest ako aj gynekologické ochorenia). Podľa rozsahu ide o bolesti lokalizované do krčnej, hrudnej, driekovej chrbtice), resp. do celej chrbtice. Bolesti môžu vyžarovať do hlavy (cervikokraniálny syndróm), do hornej končatiny (cervikobrachiálny syndróm), alebo do dolnej končatiny (lumboischiadický syndróm).

Bolesti môžu vzniknúť náhle, napr. lumbago (úsed), resp. postupne a trvať od niekoľko dní, až po niekoľko rokov. Nezriedka sú príčinou pracovnej neschopnosti, niekedy až po invalidizáciu pacienta.

Ide o ochorenia, ktoré si na úspešné stanovenie diagnózy a liečbu vyžadujú multidisciplinárny prístup viacerých špecialistov (ortopéd, neurológ, reu- matológ, FRO lekár, neurochirurg, rádiológ, internista, chirurg, urológ, gynekológ).

Súčasťou vyšetrenia je dôkladné odobranie anamnézy, samotné vyšetrenie pacienta, doplňujúce zobrazovacie vyšetrenia (RTG, CT, MRI), prípadne ďalšie konziliárne vyšetrenia.

Liečba by mala zmierniť prejavy ochorenia, ale i riešiť základnú príčinu. Základom je šetrenie s kľudovým režimom, lieky na tlmenie bolestí a zápalu – nesteroidné antireumatiká, analgetiká, lieky na uvoľnenie svalstva – myorelaxanciá. Lokálna liečba spočíva v aplikácii mastí, krémov, resp. sprejov s protizápalovými látkami ako aj v aplikácii tepla – solux, fén. V ťažších prípadoch je potrebná infúzna liečba, buď ambulantná, alebo vo forme hospitalizácie na lôžkovom oddelení:

(https://www.snop.sk).

Pacientom je doporučený bederný pás, ktorý nosia pri ťažkostiach počas statickej záťaže. Pri poúrazových bolestiach chrbtice, resp. stavoch po zlomenine chrbtice je indikovaný korzet.

Sústavná rehabilitácia je potrebnou súčasťou liečby, či už nácvik školy chrbta a režimových opatrení, ako aj fyzikálna liečba (ultrazvuk, magnet, prúdy) a vodoliečebné procedúry.

Nemenej dôležitou súčasťou liečby pacientov s bolesťami chrbtice, je dlhodobá úprava životosprávy v zmysle pohybových návykov, primeranej telesnej záťaže, primeraného pracovného zaradenia, pravidelného posilňovania chrbtového svalstva cvičením.

MUDr. Miriam Čepíková

Med, propolis a ich zdravotné účinky

Med je sladká, lepkavá kvapalina vytvorená predovšetkým včelami zberom a zahusťovaním sladkých štiav – najmä nektáru kvetov. Pre včely predstavuje med zásobu potravy a energie.

 

Medzi najstaršie dôkazy o používaní medu patrí archeologický nález z mesta Eilos vo Švédsku starý 9 000 rokov – ide o hrudu živice zmiešanú s medom, ktorá nesie odtlačok zubov dieťaťa, ktoré si na nej pochutnávalo ako na pravekej žuvačke. Med bol používaný odpradávna, pretože bol zahalený viacerými tajomstvami. Do 17. storočia sa presne nevedelo ako sa včely rozmnožujú, ani ako med vlastne vzniká. Starovekí Gréci boli presvedčení, že med je starší ako sama Zem a preto ho považovali za potravu bohov. Aristoteles veril, že medové kvapky padajú z neba do kvetov, odkiaľ ich včely vyberajú a nosia do úľov. Egypťania verili, že včely sú žijúce slzy boha Re. Používali ho do jedál a nápojov či ako kozmetický prípravok. Kleopatra si med pre krásu prikladala v podobe pleťovej masky, niektoré zdroje uvádzajú, že sa v ňom kúpala. Med sa používal ako povzbudzujúci prostriedok pred sexuálnym aktom. Vo viacerých stredovekých kultúrach bol med symbolom plodnosti a preto bol obľúbeným svadobným darom. Vikingovia a Rimania ho používali pred bojmi či na posilnenie počas svojich výprav. Včelí med bol teda predmetom rôznych mystických rituálnych úkonov.

Blahodarné zloženie medu

Špecifické zloženie medu závisí od zmesi kvetov navštívených včelami, ktoré med produkovali a líši sa podľa lokality, obdobia, sezóny a jednotlivých včelstiev. Med je zložený zo zmesi cukrov (hlavne fruktózy a glukózy) a vody (14 – 18 percent). Nízky podiel vody bráni premnoženiu prakticky akéhokoľvek mikroorganizmu a vysoký obsah cukrov osmolýzou ničí baktérie. Med obsahuje enzýmy, antioxidanty, stopové prvky, vitamíny či organické kyseliny. Med síce dodáva do organizmu veľké množstvo energie prostredníctvom cukrov, ale súčasne aj veľké množstvo už spomínaných balastných látok. Cukry v mede sa nachádzajú – na rozdiel od bieleho, repného cukru – vo vyváženejšom pomere, a preto telo nezaťažujú. Med by sme mali vnímať ako jednoznačne telu bližší produkt, a využívať ho nielen ako sladidlo v kuchyni či pre jeho kozmetický efekt, ale hlavne pre jeho zdravotné účinky.

Medzi nepopierateľné vplyvy medu na naše zdravie patrí:

• každodenná lyžička medu stimuluje  imunitný systém a tým znižuje riziko ochorení
• med v kombinácii s citrónovou šťavou pomáha pri prechladnutí. Treba však mať na pamäti, že med nevystavujeme teplotám vyšším ako 40ºC – v opačnom prípade stráca svoje blahodarné účinky.
• med urýchľuje hojenie drobných rán a trhliniek na koži vďaka svojim anti septickým a antibakteriálnym účinkom
• medovicový med (med zozbieraný z ihličnatých stromov) znižuje krvný  tlak obsahom acetylcholínu, ktorý rozširuje cievy. Tento efekt sa môže používať aj pri niektorých chorobách obličiek a pľúc.
• zepšuje tráviace problémy (pomáha pri žalúdočných vredoch, hnačke, zápche, zlepšuje tvorbu žalúdočných štiav, vplýva na choroby pečene a žlčníka)
• zvlášť tmavý med obsahuje veľké množstvo železa a teda vplýva na tvorbu červených krvných buniek  (tzv. erytrocytov)
• dodaním draslíka zmierňuje svalové kŕče a predchádza im
• med upokojuje, zmierňuje psychické napätie, podráždenosť,  nervozitu, zlepšuje nespavosť, súčasne však rýchlo a efektívne dodáva do organizmu energiu pre činnosť všetkých orgánov a tým pomáha pri fyzickom a psychickom vyčerpaní.

Med obsahuje čiastočky peľov rastlín, preto nie je pre ľudí s alergiou na peľ vhodná jeho konzumácia pre riziko alergických prejavov. Na záver medovej rozprávky je vhodné upozorniť na to, že kryštalizácia medu je jeho prirodzenou vlastnosťou a je dôkazom pravosti a neporušenosti medu.

Propolis

Látka na báze živice získavaná rovnako ako med včelami z púčikov stromov alebo iných rastlinných zdrojov. Propolis je životne dôležitý pre prežitie včiel, chráni ich pred chorobami ako aj pred nepriaznivými klimatickými zmenami. V závislosti od zloženia má propolis farbu od zelenej po červenohnedú, najčastejšie je však tmavohnedý. Pri izbovej a vyššej teplote je lepkavý, pri nižších teplotách tuhne a drobí sa. Rovnako ako na med aj u približne 2 – 3 percent populácie vyvoláva propolis alergickú reakciu. Propolis je vnímaný ako najprírodnejšie antibiotikum aké človek objavil. Staroveké knihy opisujú jeho početné, hlavne baktericídne prednosti (schopnosť zničiť baktérie a zabrániť ich ďalšiemu množeniu).

Dnes sa využíva pri nasledujúcich zdravotných problémoch:

• kožné ochorenia (akné, trhliny, drobné infikované rany, pľuzgiere,  ekzém, psoriáza, preležaniny...)
• zápalové ochorenia ďasien, zubov, nosovej a ústnej dutiny, uší
• pomáha pri vypadávaní vlasov, tenisovom lakti, artritíde, zvýšenej telesnej teplote, kŕčových žilách, hnačke, chorobách žalúdka a pod.

Pri výpočte pozitívnych vplyvov medu a propolisu na zdravie človeka je potrebné upozorniť, že majú podporný charakter a nie je možné a vhodné zamieňať ich s lekárom ordinovanou liečbou.

Mgr. Slávka Mrosková

a PhDr. Dagmar Magurová, PhD.

Fakulta zdravotníctva, Prešovská univerzita v Prešove

Magnetoterapia:

Moderná magnetoterapia  nie je liečenie prostredníctvom prikladania magnetov, ako by si možno niekto mohol myslieť.

Od aplikácie permanentných magnetov sa už  pre nízku účinnosť, zväčša upúšťa. Súčasnosť a budúcnosť patrí pulznému magnetickému poľu,  ktoré vytvárajú špeciálne generátory.

Účinky pulzného magnetického poľa:

• Analgetický efekt. - utišuje bolesť.

• Protizápalový účinok.  

• Urýchľuje proces hojenia a regeneráciu buniek

• Rozširuje cievy a zlepšuje prekrvovanie v mieste aplikácie.

• Posilňuje a stabilizuje kostné tkanivo, 

• Regeneruje kĺbnu chrupavku a medzistavcové platničky.

• Relaxačný účinok na svaly. - odstraňuje svalové spazmy, blokády a kŕče.

   

  Indikácie:

Pulzné magnetické pole možno s úspechom použiť pri ochoreniach ako sú: artróza, artritída, syndróm karpálneho tunelu, CC a CB syndróm, myopatia, koreňový syndróm, paréza periférnych nervov, spondylóza, chondropatia chrbtice, algodistrofický syndróm, poúrazové stavy , zápaly  dna, osteoporóza, poruchy prekrvenia, uvoľňovanie svalových blokád a spazmov, svalový a kĺbový reumatizmus.

 Liečba ochorení pomocou magnetického poľa, má úctyhodnú tradíciu. Názov  "magnet" je odvodený od gréckeho mesta Magnesia kde sa už v staroveku ťažil minerál magnetovec, ktorý je prirodzeným magnetom. Jeho liečivé účinky poznal aj slávny Hyppokratés. V r.1600 vyšla kniha osobného lekára anglickej kráľovnej Alžbety W. Gilberta, ktorá sa podrobne zaoberala vplyvom magnetického poľa na ľudský organizmus.

Ďalší rozvoj metódy začal vynálezom elektromagnetu. Prvý magnetoterapeutický prístroj založený na takomto princípe, bol patentovaný v Berlíne v r. 1869. Pomerne úspešne ním liečili predovšetkým bolesti a reumatizmus.

Na začiatku 20. stor. sa čoraz častejšie poukazovalo na možnosť zlepšenia hojivých procesov pomocou magnetických pulzov. Pravda, v tých časoch používali ešte ťažké a zložité aparatúry s magnetickými obvodmi zo železným jadrom, ktoré mali zbytočne veľkú magnetickú indukciu. Málo sa vedelo o význame tvaru a frekvencie pulzov. Prvé celosvetové biomagnetické sympózium sa konalo v Chicagu v r. 1961. V súčasnosti sa magnetoterapia úspešne rozvíja a nachádza stále nové možnosti uplatnenia.

Mechanizmus jej účinku je založený na zlepšení prechodnosti bunečných membrán. Mení sa aktivita Ca. iónov, dochádza k ovplyvneniu vedenia nervových vzruchov, vazodilatácii. Výsledkom tohto javu je okrem tíšenia bolestí, účinnejšie zásobovanie buniek kyslíkom a ďalšími potrebnými látkami. Zlepšuje sa hojenie a regenerácia. Kľúčový význam v tomto procese hrá špecifická frekvencia a tvar magnetických pulzov.

Pre svoje mnohostranné použitie a - pri dodržaní zásad správnej aplikácie - doteraz nezaznamenané vedľajšie alebo nežiaduce účinky, magnetoterapiu označujú za jednu z liečebných metód budúcnosti.

Masáž je najstarším prostriedkom pomoci pri zdravotných problémoch. Človek si podvedome trie  miesta, kde ho niečo bolí. Tento inštinkt je v nás pevne zakorenený. Za dlhé stáročia ľudia objavili veľa masážnych techník, ktoré dokázali  účinne pomôcť nielen pri únave či poraneniach, ale aj rôznych chorobách .

Už v tej dobe sa vedelo o vzťahoch medzi povrchom tela, -  pokožkou a svalstvom, -  a stavom vnútorných orgánov. Na vysokú úroveň rozpracovali tento systém vzťahov v Číne, kde sa stal jedným z podkladov pre vytvorenie geniálneho systému akupunktúry. 

 Slovo masáž je pravdepodobne odvodené od gréckeho slova  massé, čo znamená stláčať, hniesť. Základ  slova sa objavuje vo francúzskom  masser , hebrejskom slove  mašeš, arabskom  mas, či latinskom massa, čo väčšinou vždy značí trieť, stláčať a pod .

Najstaršie písomné správy o masáži máme zo starovekého Egypta z obdobia 1600 rokov pred n. l. Odtiaľto sa zrejme dostala do grécka. V grécku sa masáž hojne využívala nielen ako súčasť prípravy športovcov, ale aj celkového pestovania telesnej kultúry. Rimania sa naučili masáži od Grékov.  Je známe, že napr. Gaius Julius Caesar trpieval bolesťami hlavy, ktoré sa dali odstrániť iba masážou. Stredovek, zameraný skôr na duchovnú spásu človeka, znamenal pre masáž úpadok. V tej dobe rozvíjali a zdokonaľovali toto umenie hlavne Arabi. Za zakladateľov masážnych postupov používaných v súčasnosti možno označiť švédskeho misionára P. H. Linga  a predovšetkým I. Zabludowského, (1851-1906)  ktorý vyškolil mnoho uznávaných masérov.

Okrem masáže liečebnej, športovej či kozmetickej, poznáme dnes aj masáž rekondičnú, zameranú na prevenciu a udržanie dobrého zdravotného stavu. A ako môže takáto rekondičná masáž pomôcť práve vám ?  

Pravidelná masáž napomáha k zlepšeniu fyzickej aj psychickej výkonnosti. Urýchľuje regeneráciu organizmu, odstraňuje telesnú únavu, ale má aj upokojujúci účinok na psychiku, potláča stres. Po masáži sa výrazne zlepšuje schopnosť imunitného systému poradiť si s baktériami, vírusmi či ďalšími neželanými votrelcami v našom tele.

Masáž je spoľahlivým prostriedkom na prevenciu porúch pohybového aparátu, liečbu bolesti chrbtice a kĺbov, najmä pri ich jednostrannom namáhaní, pri sedavom zamestnaní a podobne. O význame chrbtice pre zdravie človeka nemožno pochybovať. Blokády v tejto oblasti sa prejavujú nielen napätím svalov a bolesťami, ale neliečené, môžu byť neskôr príčinou vážnych, často chronických zdravotných problémov, ktoré s chrbticou zdanlivo nesúvisia. 

Aj keď je  prínos pravidelnej masáže pre naše zdravie veľký, zostáva stále nedocenená. Mnoho ľudí vyhľadá maséra až potom, keď už vznikol vážny problém, a trápi ich bolesť chrbta. Stále však platí, že prevencia je lepšia a lacnejšia ako liečba. Iní považujú masáž za luxus, za niečo čo je len pre športovcov alebo tých, čo si to môžu dovoliť. Nie je však väčším luxusom byť v dnešnej dobe chorým ?

Argument že je masáž nákladná tiež neobstojí. Často minieme oveľa viac peňazí na veci, ktoré  nám nielenže nepomôžu, ale v skutočnosti ich ani  nepotrebujeme. Hovorí sa, že zdravie je to najdôležitejšie. Pravda, len pokiaľ pre jeho udržanie človek nemusí nič podniknúť, pretože ak príde na prevenciu, veľa ľudí hneď začne hľadať výhovorky.

Ďalší sa spoliehajú na umelé chemické prostriedky ktoré v konečnom dôsledku môžu napáchať v organizme viac škody ako úžitku. Ak naozaj chcete urobiť niečo pozitívne pre vaše zdravie, doprajte si pár krát za mesiac rekondičnú masáž. Aj keď vás práve netrápi bolesť chrbta. Je to účinný a okrem toho veľmi príjemný spôsob, ako sa udržať v dobrej forme a zlepšiť kvalitu vášho života.

 Moxovanie                                                                                                         

Moxovanie je tisíce rokov stará liečebná metóda. Svoje korene má ukotvené akupunktúre, z ktorej vychádza základná teória i používanie aktívnych bodov na ľudskom tele. Ide vlastne o nahrievanie týchto aktívnych bodov tlejúcim vláknom Paliny, ktorá vyžaruje infračervené lúče s vlnovou dĺžkou od 1 do 5 mikrometrov. Pri prehrievaní sa rovnomerným, pomalým horením vyrába teplo, ktoré preniká do svalov, ohrieva dráhy a dráhové obehy, podporuje cirkuláciu chi v organizme. Na mieste prehrievania sa tvoria rôzne bielkovinové látky, ktoré napomáhajú zvyšovať obranyschopnosť organizmu, stabilizujú vegetatívny nervový systém, zrýchľuje sa látková výmena, zvyšuje sa prekrvenie a uvoľnenosť svalstva. Moxovaním sa na základe tohto princípu sa požíva hlavne na dlhotrvajúce, vysiľujúce, chronické ochorenia, zvlášť je účinné na reumatické bolesti pohybového aparátu. Choroby a bolesti zapríčinené chladom, vlhkom, prievanom a zmenami ročných období.

Indikácie:  chronické ochorenie dýchacích ciest, prieduškový záduch, chronický zápal priedušiek,bolesti v krížoch, reumatické zápaly kĺbov,  degeneratívne ochorenia bedrových kĺbov, svalové spazmy a kŕč.

MOXA a moxibúcia

MOXA ( moxibúcia ) je tradičná čínska liečebná metóda, ktorá prehrievaním akupunktúrnych bodov stabilizuje vegetatívny nervový systém, zrýchľuje látkovú výmenu v organizme a zvyšuje jeho obranyschopnosť. Hlavnou oblasťou použitia sú chronické ochorenia dýchacích ciest, poruchy tráviaceho traktu, menštruačné poruchy, poruchy močových orgánov, neplodnosť, bolesti v krížoch a ochorenia kĺbov. Pre jej imunostimulačný efekt sa používa pri psychických depresiách, stavoch vyčerpanosti, nízkom krvnom tlaku, pocite chladu v tele a rekonvalescencii po chronických ochoreniach alebo operáciách.

Moxovanie je tisíce rokov stará liečebná metóda. Svoje korene má ukotvené akupunktúre, z ktorej vychádza základná teória i používanie aktívnych bodov na ľudskom tele. Ide vlastne o nahrievanie týchto aktívnych bodov tlejúcim vláknom Paliny, ktorá vyžaruje infračervené lúče s vlnovou dĺžkou od 1 do 5 mikrometrov. Pri prehrievaní sa rovnomerným, pomalým horením vyrába teplo, ktoré preniká do svalov, ohrieva dráhy a dráhové obehy, podporuje cirkuláciu chi v organizme. Na mieste prehrievania sa tvoria rôzne bielkovinové látky, ktoré napomáhajú zvyšovať obranyschopnosť organizmu, stabilizujú vegetatívny nervový systém, zrýchľuje sa látková výmena, zvyšuje sa prekrvenie a uvoľnenosť svalstva. Moxovaním sa na základe tohto princípu sa požíva hlavne na dlhotrvajúce, vysiľujúce, chronické ochorenia, zvlášť je účinné na reumatické bolesti pohybového aparátu. Choroby a bolesti zapríčinené chladom, vlhkom, prievanom a zmenami ročných období.

Používajú sa uschnuté, drtené listy Artemisia vulgaris (palina) vo forme cigary, klobúčikov a kužeľov. Moxa tlie a pomaly, rovnomerne prehára a zároveň vytvára mierne hlboko účinné teplo, ktoré cez akupunktúrne body preniká do hĺbky tela a podporuje tok energie Qi a krvi. Tým sa posilňuje obranyschopnosť organizmu voči chladu, vlhkosti a vetru, ktoré pri oslabenom organizme vnikajú do tela a spôsobujú choroby. Vylepšuje sa prekrvenie tkaniva, povzbudia sa funkcie orgánov, odstraňujú sa blokády, ktoré spôsobujú bolesť a zároveň dochádza k príjemnému uvoľneniu a regenerácii.

Možnosti nasadenia sú pri pocitoch chladu, slabosti, pri hnačke, astme, depresívnych stavoch, stavoch vyčerpanosti, nízkom krvnom tlaku, poruchách prekrvenia atď..